Verejné výdavky na obranu krajín V4 v období 2006–2010

Duben 2011 | Autor: Marcela Veselková | 17. květen 2011

Shrnutí

Hospodárska kríza donútila vlády vyšehradskej štvorky hľadať úsporné opatrenia vo verejných rozpočtoch.

Verejnosť zároveň často požaduje obmedzenie výdavkov na obranu, čo môže byť zapríčinené absenciou reálneho ohrozenia stredoeurópskeho priestoru, či mnohými prípadmi neefektívneho obstarávania a korupcie v tomto sektore. Nasledujúce porovnanie však ukazuje, že odpoveď jednotlivých krajín na tieto faktory v prístupe k výdavkom na obranu, najmä v posledných dvoch rokoch, bola rozdielna.

Medzinárodné porovnávanie verejných výdavkov na obranu závisí od rozdielov v národných definíciách výdavkov na obranu, ktoré ho do určitej miery skresľujú. Pre zabezpečenie porovnateľnosti budú preto v tejto analýze použité údaje zo zdrojov NATO, nakoľko všetky krajiny sú členmi aliancie. Metodika NATO do výdavkov na obranu zahŕňa všetky výdavky na vojenské sily, vojenskú pomoc iným krajinám, vojenské dôchodky, výdavky hostiteľských vlád na hosťujúce sily NATO, infraštruktúru NATO a civilný personál. Zahrnuté nie sú výdavky na paramilitantné skupiny. Výsledkom rozdielov medzi touto definíciou výdavkov a národnými definíciami môžu byť významné rozdiely medzi dolu prezentovanými údajmi a údajmi uvádzanými v národných rozpočtoch.

Spomalenie rastu výdavkov v roku 2010

Tabuľka 1 sumarizuje verejné výdavky na obranu v krajinách V4 v období 2006–2010. Pre lepšiu porovnateľnosť sú údaje uvedené v súčasných amerických dolároch. Objemom výdavkov na obranu pochopiteľne dominuje Poľsko, ktoré v uvedenom období zaznamenalo aj najvyšší nárast týchto výdavkov.

Nasledujúca tabuľka porovnáva štruktúru vojenských výdavkov medzi krajinami. Sumarizuje percento celkových výdavkov vynaložených na vojenský personál, vybavenie, infraštruktúru a ostatné výdavky. V roku 2010 sa výdavky na personál pohybovali v rozpätí od 46,4 % celkových výdavkov na obranu v Maďarsku po 64,9 % na Slovensku. Slovensko zaznamenalo aj najvyšší rast výdavkov na personál počas piatich sledovaných rokov. Zatiaľ čo v roku 2006 podiel výdavkov na personál predstavoval len 49,1 %, v roku 2010 šlo už o 64,9 %. Zrkadlovým obrazom vysokých slovenských výdavkov na personál sú nižšie výdavky na vojenské vybavenie, ktoré v roku 2010 ukrojili len 9,1 % z plánovaných výdavkov na obranu. Vývoj štruktúry výdavkov tak ilustruje individuálne rozdiely medzi krajinami, niekde sa škrtalo v personálnych nákladoch, inde zase v prevádzkových výdavkoch. Naopak, najvyššie výdavky na vybavenie vynaložilo Poľsko. Išlo o 18,4 % celkových výdavkov na obranu. V priemere najnižšie percento celkových výdavkov šlo na infraštruktúru. V roku 2010 sa tieto výdavky pohybovali v rozpätí od 2,1 % celkových výdavkov v Maďarsku po 5,8 % v Českej republike [viz Tabuľka 1].

Výrazné rozdiely v personálnych výdavkoch

Aj keď je pre medzinárodné porovnanie nevyhnutné vyjadriť výdavky na obranu v jednej mene, v tomto prípade v amerických dolároch, takéto údaje môžu byť skreslené fluktuáciami vo výmenných kurzoch alebo rozdielmi v inflácii. V ďalších tabuľkách budú riziká skreslenia zohľadnené vyjadrením údajov v stálych cenách roku 2000 a používaním pomerových ukazovateľov. Hlavnou výhodou vyjadrenia vojenských výdavkov v pomere k HDP, k celkovým vládnym výdavkom alebo k počtu obyvateľov, je zohľadnenie socio-ekonomických podmienok v danej krajine [viz Tabuľka 2].

Tabuľka 3 sumarizuje ročnú percentuálnu zmenu oproti predchádzajúcemu roku v stálych cenách. V roku 2010 by reálne výdavky na obranu mali vzrásť v jedinej krajine V4, v Poľsku, pričom išlo o rast o 11 percent. V ostatných krajinách reálne výdavky na obranu klesli nasledovne – v Českej republike o 14,3 percent, v Maďarsku o 7,4 percent a na Slovensku o 14,9 percenta. Klesajúci trend v reálnych výdavkoch na obranu špeciálne v prípade Maďarska, však možno badať už aj v predošlých rokoch a možno ho pripísať aj na vrub finančnej a ekonomickej kríze a jej tlaku na rozpočty krajín [viz Tabuľka 3].

Veľké rozdiely v relatívnom podiely výdavkov na obranu

Nasledujúce tabuľky zobrazujú rozsah výdavkov na obranu v porovnaní s výkonnosťou ekonomiky. V roku 2010 bola najvyššia vojenská záťaž v Poľsku, kde predstavovala 1,9 % HDP alebo 123 USD na obyvateľa. Naopak, najnižšia bola v Maďarsku, ktoré na obranu dávalo oproti Poľsku zhruba polovicu, 1,1 % HDP alebo 60 USD na obyvateľa. Česká republika minula na obranu 1,4 % HDP alebo 102 USD na obyvateľa a Slovensko 1,3 % HDP alebo 76 USD na obyvateľa. Porovnanie výdavkov na obyvateľa v stálych cenách naznačuje, že v uvedenom období jedine Poľsko reálne zvýšilo výdavky, ostatné krajiny v poslednom roku znížili reálne výdavky na obyvateľa v intervale 10–19 %, v porovnaní s rokom 2006 [viz Tabuľka 4 a 5].

Keďže peniaze, ktoré vláda minie na obranu, už nemôže minúť na iné vládne programy, je zaujímavé pozrieť sa, aké percento celkových vládnych výdavkov si ukrojila obrana (rozličný rozsah výdavkov centrálnej vlády čiastočne skresľuje porovnanie medzi krajinami). V roku 2009 najviac na obranu minulo Poľsko, ktoré obrane obetovalo 7 % vládnych výdavkov, a Slovensko, ktoré na obranu minulo 6,5 % celkových výdavkov. Naopak, podiel výdavkov na obranu na celkových vládnych výdavkoch klesal 2 roky po sebe v Maďarsku z 3,9 % v roku 2007 na 3,7 % v roku 2008 a 3,4 % v roku 2009 [viz Tabuľka 6].

Na základe uvedených údajov sa dá tvrdiť, že finančná a ekonomická kríza mala v krajinách V4 nerovnomerný vplyv na výdavky na obranu. Najvýraznejšie škrty vo výdavkoch sa uskutočnili v Českej republike a na Slovensku, kde v roku 2010 klesli reálne výdavky na obranu o 14,3 a 14,9 %. V Maďarsku klesali reálne výdavky na obranu permanentne od roku 2008. Naopak, Poľsko bolo schopné udržať rastúci trend v reálnych výdavkoch na obranu počas celého obdobia okrem roku 2008. Výsledkom je najvyššia vojenská záťaž v regióne.