Česko Slovensko hľadá reformy

29.říjen 2011   Autor :  Radovan Ďurana

Dve krajiny, ktorých verejný sektor za posledných 15 rokov vždy hospodáril v mínuse. Vysoko exportne orientované ekonomiky sú rovnako významne závislé na nemeckom dopyte. Spoločné korene tieto dve krajiny nezaprú, aj dlh prepočítaný na obyvateľa bol v roku 2010 takmer rovnaký.

V rovnakom čase minulého roka prebehli voľby, ktorých víťazi poskladali stredopravicové vlády a chystali sa dať verejné rozpočty do poriadku. Na postoch ministrov financií sa ocitli skúsení harcovníci, obaja s cenou „najlepší proreformný minister rozvíjajúcich sa ekonomík“ od časopisu Emerging markets vo vitríne. S tým rozdielom, že Miklošova cena je 7 rokov stará, a na Kalouskovu ešte nestihol sadnúť prach. Prejavilo sa to v reformnom úsilí?

Konečne druhý pilier

Vo Svetovej banke a v OECD musia byť spokojní. Ideál trojpilierového dôchodkového zabezpečenia sa podarilo presadiť aj v Česku. Skutočný význam dôchodkovej reformy bude možné posúdiť až keď budeme vedieť, koľko ľudí prilákala.Dobrovoľnosť vstupu, nutnosť dodatočného 2% príspevku a existencia už pomerne rozsiahleho štátom dotovaného penzijného sporenia totiž významne komplikujú rozhodnutie pre vstup do druhého piliera. Hodnotenie úspešnosti trojpiliérového systému presahuje rámec tejto analýzy. V Európe sa však stále nenosí názor, že minimálne časť zodpovednosti za dôchodkové zabezpečenie by mala byť prenesená na jednotlivca. Skoršie splatenie hypotéky, investícia do vzdelania, či zlepšenie kvality života môže byť výhodnejšia investičná stratégia ako príspevky do silne regulovaného kapitálového sporenia v prostredí neistého hospodárskeho rastu, či dlhovej krízy vyspelého sveta.

Po prechodnom období, keď fondy museli garantovať vložené príspevky, bola na Slovensku prijatá novela, ktorá záruky ponecháva len v dlhopisovom fonde a nanovo definuje druhy a zameranie fondov. Novinkou tak bude tzv. indexový fond, v ktorom sporitelia nebudú riskovať neskúsenosť investičných manažérov, ale za minimálny poplatok budú ich úspory kopírovať vývoj indexov akciových trhov. Úspory bude možné rozložiť do dvoch fondov, tie budú mať povolené istou formou nakupovať aj komodity. 
 

Čo sa však nepodarilo odstrániť je obrovská diera v prvom pilieri (800 mil. eur). Slovenské verejné financie sú stále na neudržateľnej ceste práve kvôli tomuto nedostatku. Pád vlády znemožnil prijatie navrhovaných reštrikčných opatrení, na Slovensku naďalej platí vek odchodu do dôchodku 62 rokov. Hoci je český priebežný systém z pohľadu metodiky nadnárodných inštitúcií „staromódny“, korekcie zásluhovosti a rastu veku odchodu do dôchodku (k hranici 70 rokov) ho robia udržateľnejším, ako „progresívny“ zásluhový slovenský systém.

Trh práce 

Dvojnásobná miera nezamestnanosti na Slovensku  na úrovni 13,5% je pre mnohých v Česku nepredstaviteľná. Za Moravou síce nezamestnanosť dosahuje menej ako 7 %, je to stále o 50 % viac ako v predkrízovom období. Niet divu, že flexibilnejší trh práce sa stal prioritou v oboch krajinách. Zákonník práce však už dávno v Európe nie je v rukách národných vlád, ale nadnárodných inštitúcií. Zmeny sa tak dajú robiť len kozmetické, napr. počet hodín pracovného týždňa si zamestnanec nemôže ľubovoľne stanoviť po dohode so zamestnávateľom. Za zmienku stojí zníženie ­nárokov na výplatu odstupného, ktoré ­zvyšuje potenciál tvorby legálnych pracovných miest. Na Slovensku sa dokonca podarilo opätovne zaviesť zrušenie súbehu výpovednej doby a odstupného. Náklady ukončeného pracovného pomeru na dobu neurčitú klesli pri pomeroch do jedného roka zo 4 násobku mzdy na jednomesačnú mzdu. Druhou dôležitou zmenou, ktorá zníži náklady zamestnávateľov, je povinnosť odborov preukazovať minimálne 30% zastúpenie zamestnancov medzi členmi. 

Daňová reforma

Najzásadnejšou zmenou je pochopiteľne zvyšovanie nižšej sadzby DPH v Česku, ktorá sa dotkne aj tisícov slovenských spotrebiteľov. Kompenzácia vyšších cien rôznymi odpočítateľnými položkami daňovo relatívne zvýhodní nízkopríjmové skupiny, výsledkom bude rast progresivity zdanenia. Finančné dopady reformy na štátny rozpočet sú však neisté. Po dlhých rokoch sa aj česká vláda odhodlala ustúpiť od dvojitého zdanenia príjmu – zdaňovania dividend. 

Slovensko teda prišlo o ďalšiu relatívnu výhodu, občanom už ostáva akurát oslobodenie od darovacej dane. Po zvýšení DPH na 20% tak došlo k jedinej významnej zmene a to zavedeniu bankovej dane. Jeden z mála rozdielov medzi českou a slovenskou vládnucou reprezentáciou. Kým v Česku pravica túto daň odmieta, minister financií Mikloš sa tomuto inštitútu nijako nebránil, a výsledkom je najvyššia sadzba v Eurozóne (násobne vyššia ako v krajinách, ktoré museli zachraňovať bankový sektor). 

Záver

Súťaž o reformnejšiu vládu by na základe tohto prehľadu v roku 2011 vyhrala asi tá česká. Nebolo by to víťazstvo rozdielom triedy, hoci náskok by sa zvýšil, ak by sme započítali schválenie nového Občianskeho zákonníka. Na druhej strane ani prijaté reformy život pracujúceho daňového poplatníka nijako zásadne nezmenia. Vidina vyrovnaných rozpočtov je stále v nedohľadne, a nedávne korekcie hospodárskeho rastu pravdepodobne ukážu, že „život nad pomery“ nie je možné udržať prostredníctvom kozmetických zmien.