Čierna, alebo červená?

  Autor :  Radovan Ďurana

Vo februári 2009 zamieril na Slovensko šéf OECD Antonio Guaría a tvrdil, že podľa prognóz tejto medzivládnej organizácie bude Slovensko v tom roku jediné v čiernych číslach rastu HDP. Po jeho návšteve nasledovala séria znižovania odhadov, ktoré veľmi skoro zmenili farbu na červenú a na konci roka zaznamenalo Slovensko medziročný pokles 5 %.

Slovenské ministerstvo financií túto jeseň znižovalo prognózu na budúci rok už dvakrát, posledná bola stále v „čiernych“ na úrovni 1,7 % reálneho rastu. Príklad z minulosti však ukazuje, že kvalita makroekonomických predpovedí v čase neistého hospodárskeho vývoja je nízka. A nadchádzajúci rok obsahuje neistoty viac než obvykle.

Dva roky trvajúce trápenie predstaviteľov eurozóny v snahe objaviť čarovné zaklínadlo, ktoré by umožnilo zbaviť sa dlhov bez škrtania, či ďalšieho zadlžovania, už nebude môcť dlho trvať dlho. To, že Slovensko už dvakrát nedokázalo upísať požadovaný objem dlhopisov neznamená z pohľadu jeho váhy v eurozóne veľa. Ale keď má problém s emisiou samotné Nemecko, či záchranný val (EFSF), je to jasný signál, že ­trpezlivosť investorov je na konci. Kým dosiahnutie akceptovateľnej dohody predstavuje optimistický scenár, vedúci k dočasnej stagnácii, či miernej recesii, pesimistický scenár vedúci k štátnym bankrotom, rozpadu alebo okliešteniu eurozóny, bude znamenať podstatne hlbšie prepady.

Neistota sa silno premieta do neochoty investovať, vytvárať nové pracovné miesta či spotrebovávať. Hoci priemyselná výroba na Slovensku naďalej rastie, správy o nežiaducich odstávkach (Peugeot, Au Optronics) prestávajú byť ojedinelými. Miera nezamestnanosti stúpla z májových 13,2 % na 13,6 % v októbri (Eurostat), medziročne dokonca vzrástla o 0,3 %. I napriek rastúcej priemernej nominálnej mzde (odhad 3,1 %) klesli maloobchodné tržby oproti minulému roku o 3,6 %. Domáci dopyt je slabý, a ne­pomáha mu ani pokles dopytu verejnej správy. Už teraz je zrejmé, že scenár dvojitého W sa na Slovensku naplní, otázkou len ostáva, aké hlboké a koľko bude trvať to druhé dno.

Hlboko do vrecka

Nie príliš ružový scenár sa nevyhnutne prejaví na plnení štátnej pokladnice. Znížené prognózy rastu už Ministerstvo financií previedlo do poklesu očakávaných daňových príjmov v budúcom roku o 712 mil. eur (18,5 mld. Kč). Ak by nakoniec skutočne došlo k reálnemu poklesu HDP, výpadok by mohol byť vyšší o ďalších 200–250 mil. eur. Pôvodne plánovaný deficit 3,8 % HDP sa tak stal labuťou piesňou odchádzajúcej vlády. Jej vnútorné rozpory boli ďaleko hlbšie, než nezhoda v hlasovaní o navýšení EFSF, čo sa prejavilo aj v tom, že na revidované prognózy už nedokázala predložiť parlamentu žiadne nové úsporné opatrenia. Budúci rok sa tak očakáva schodok v intervale 4,5–5 % HDP. To, že Slovensko splní svoj záväzok dostať deficit na 3 % v roku 2013 nám momentálne neverí ani samotná Európska komisia a ani finančné trhy. Vyža­dovalo by to prísne škrty vo verejných výdavkoch, na ktoré si netrúfla ani súčasná, pravicová vláda.

Pravdepodobnosť, že dôjde k zvyšovaniu daňových sadzieb, je preto vysoká. To, či sa udeje na strane priamych, alebo nepriamych daní bude závisieť najmä od zafarbenia budúceho parlamentu. „Horúcim“ kandidátom sú najmä majetkové dane. Platí pritom, že priestor na zvyšovanie daní už nie je vysoký, nakoľko pracujúci s priemernou mzdou už dnes odvádza štátu viac ako polovicu svojich príjmov. Podceňovať tiež nemožno ochotu a schopnosť slovenských daňových poplatníkov optimalizovať daňové zaťaženie prechodom na živnosť, či založením s.r.o. 

Stále zložité podnikanie 

V júni tohto roku ohlásilo Ministerstvo hospodárstva s veľkou pompou projekt Singapur. Obsahuje zoznam 100 opatrení, ktorý by v konečnom dôsledku mal priniesť Slovensku konkurenčnú výhodu v podobe príťažlivého podnikateľského prostredia. Návrh opatrení vyplýva z analýzy, podľa ktorej administratívne zaťaženie súkromného sektora dosahuje 2 mld. eur. Opatrenia by mali ušetriť podnikateľom 100 mil. eur ročne. Bohužiaľ len minimum sa podarilo v tomto roku skutočne presadiť. Podnikanie spojené so zamestnávaním naďalej čelí vysokým administratívnym nákladom, a len málo na tom zmení novela Zákonníka práce. Odchádzajúci parlament premrhal „životnú“ šancu prijať daňovo odvodovú reformu, ktorá vytvárala predpoklady pre zjednodušenie vykazovania a platenia daní a odvodov za zamestnancov. Rovnako sa nepodarilo dotiahnuť pozitívne zmeny v súdnictve, ktoré mali šancu podstatne vylepšiť pozíciu Slovenska v tabuľkách vymožiteľnosti práva. Jeho nízka úroveň je totiž prvou odpoveďou investorov na otázku, prečo sa vyhýbajú Slovensku. Ak k tomu pridáme ešte administratívne zvýšenie minimálnej mzdy na 8 273 Kč, dohromady môžeme hovoriť len o veľmi slabom zlepšení podnikateľského prostredia.

Volebný rok 2012 nebude jednoduchý. Do histórie sa má skôr šancu zapísať prudkými poklesmi, ako rastom životnej úrovne. Slovensko nemá vzhľadom na závislosť na zahraničnom dopyte moc šancí tento vývoj zvrátiť. Nedokázalo si však urobiť domácu úlohu – odstrániť prekážky ekonomického rastu, ktorými ho zbytočne spomaľuje.