Hra s ohňom

20.prosinec 2012   Autor :  Radovan Ďurana

Vláda, ustanovená po marcových voľbách, sa oficiálne prihlásila k snahe znížiť schodok verejných financií pod 3 % HDP. Voľby vyhrala s programom zvyšovania daní, a týmto spôsobom sa aj rozhodla znížiť schodok na požadovanú úroveň. Podnikateľské prostredie sa dostalo na tretiu koľaj.

 

Vymožiteľnosť práva, výška daňového zaťaženia, flexibilita pracovného trhu a náklady regulácií a byrokracie sú základné parametre určujúce kvalitu podnikateľského prostredia. Zmena jedného z týchto parametrov nevytvorí konkurencieschopné podnikateľské prostredie. Potrebné sú reformy vo všetkých smeroch. Rok 2012 vstúpi do histórie ako rok, v ktorom sa podarilo zmeniť 3 zo 4 parametrov podnikateľského prostredia. Bohužiaľ smerom k horšiemu. 

Vymožiteľnosť práva sa nezmenila, naďalej ostáva nízka, rozhodnutia súdov sú pomalé, ťažko predvídateľné, súdny stav čelí obvineniam z rodinkárstva a klientelizmu. Predseda najvyššieho súdu a Súdnej rady získal svoje postavenie ešte za Mečiarových čias. 

Administratívna záťaž ostáva vysoká, ohromné zdroje alokované z fondov EÚ na informatizáciu verejnej správy ležia nedotknuté, prípadne slúžia na digitalizáciu knižničných archívov. Komplikuje sa spôsob výberu DPH s cieľom zvýšiť príjmy štátnej kasy, ktorý finančne zaťažuje začínajúce podniky a požaduje priamo po podnikateľoch, aby overovali vierohodnosť a kredibilitu ich odberateľov. Rozbehnutie firmy platcu DPH tak často pripomína výsluch svedka trestného činu. Pripravený reformný program Singapur s viac než 100 opatreniami na zníženie administratívnej záťaže bol zmietnutý zo stola, pretože vznikol za bývalej vlády. Namiesto toho boli významne zvýšené poplatky. Ticho v tejto oblasti sa snaží ministerstvo hospodárstva zahnať nekoncepčnou politikou investičných stimulov, ktorá sa stáva nástrojom udržania pracovných miest vo „vybraných“ podnikoch.

Zákonníkom práce k vyššej nezamestnanosti

Pravidelným rituálom každej novej slovenskej vlády sa stala novelizácia Zákonníka práce. Flexibilita pracovného trhu tak za posledných 7 rokov vykazuje tvar sínusoidy, aktuálne prijatá novela ho posúva nazad hlbšie do červeného pásma. Znovu sa zavádza povinnosť vyplácať odstupné súbežne s mzdou počas výpovednej doby. Postavenie odborárov sa opätovne posilňuje. Minimálna mzda v krajine s mediánovou mzdou okolo 670 eur vzrastie o ďalších 10 eur na 337 eur (8 425 Kč). Významne sa obmedzujú podmienky uzatvárania dohôd o vykonaní práce a pracovnej činnosti.

Práve práca na dohodu, posledný prístav slobodného flexibilného trhu práce, ktorý nám mohol zvyšok Európy závidieť, sa stala symbolom straty pružnosti pracovného trhu. Viac ako pol milióna ľudí využilo tento inštitút v tomto roku, niektorí opakovane, dlhodobo, niektorí len raz. Tisíce zamestnávateľov využívalo práve túto formu kontraktu, ktorá v dobe stagnujúcej ekonomiky a neistých zákaziek v budúcnosti, predstavovala spôsob, ako naďalej legálne zamestnávať, a pritom sa nezaväzovať k vysokým budúcim výdavkom z titulu zrušenia klasického trvalého pomeru. Nová vláda nielen že sprísnila podmienky ich uzatvárania, ale hlavne ich naplno zaťažila odvodmi od prvého zarobeného eura. Samo ministerstvo financií SR predpokladá, že vplyvom odvodov klesne počet dohôd o 25 %. Viac ako stotisíc ľudí tak príde o možnosť legálneho privyrobenia si v krajine so 14% mierou nezamestnanosti. Druhým spôsobom, ako obísť nákladnú reguláciu v prostredí chabého ekonomického rastu, bolo poskytovanie služieb, práce na živnosť. Odvodová záťaž však bola samoživiteľom zvýšená tiež, a výrazne boli znížené paušálne výdavky, ktoré môžu byť uplatnené v maximálnej ročnej výške v prepočte 126 tis. Kč. 

V kampani vláda sľubovala hlavne zdaniť bohatých, a v tohtoročnom kole zvyšovania daní ani na nich nezabudla. Zavedenie druhej sadzby dane z príjmu vo výške 25 % na mesačné príjmy nad 83 tisíc Kč isto nebude vysokopríjmových zamestnancov motivovať k vyššej aktivite na Slovensku. Aby to nebolo málo, vláda im ešte zvýšila aj odvodové zaťaženie, strop odvodov zlúčila pre všetky odvody a zvýšila o 25 % na 5 násobok priemernej mzdy. Zamestnávateľom vysokokvalifikovanej pracovnej sily tak zvýšila náklady zhruba o 10 % (prípadne znížila príjem zamestnancov).

Bez zvyšovania daní sa neobišiel ani korporátny sektor. V situácii, keď zahraničné investície padajú na Slovensko rovnako často ako veľké meteority, maloobchodné tržby klesajú a ekonomiku drží nad vodou len zahraničný dopyt parlament zvýšil daň z príjmu z 19 % na 23 %. Popri tom boli zavedené špeciálne dane pre podniky operujúce v regulovanom prostredí a významne sa zvýšili osobitné dane bankového sektora. 

Ficova fiškálna konsolidácia

Nová vláda zvýšila cenu zamestnávania, náklady podnikania, skomplikovala tvorbu pracovných miest a mnohých zamestnancov vytlačila na čierny trh. Záplavu nepríjemných prekvapení zabalila do darčekového balenia s logom fiškálna konsolidácia a s odkazom: buď budete platiť vyššie dane, alebo pokuty Bruselu za nedodržiavanie záväzkov. Pre porovnanie, pokuta (ak by bola vôbec uložená) by mohla dosiahnuť 140 mil. eur, zvyšovanie daní (vrátane redukcie II. piliera) má priniesť do štátnej kasy 10 násobne viac – a na rozdiel od pokuty ešte aj negatívne dopadne na celé hospodárstvo. Vláda nemá záujem a pravdepodobne ani schopnosti znižovať deficit na výdavkovej strane. Budovanie silného štátu má byť zaplatené vyššími daňami. V prostredí malej, otvorenej ekonomiky, obko­lesenej hladnými vlkmi pripravenými uchytiť si kus koláča, je zhoršovanie podnikateľského prostredia hrou s ohňom, ktorá sa nemôže vyplatiť.