Jeden krok dopredu, dva späť

20.prosinec 2013   Autor :  Radovan Ďurana

Česká a Slovenská republika majú stále mnoho spoločného. Napríklad v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra poklesli zhodne o 7 miest. Akurát kým ČR ostala v prvej päťdesiatke, SR klesla až na 78 miesto, pričom ešte v roku 2006 sa umiestnila na 37 pozícii.

Možno sú pre niektorých nadnárodných investorov podobné rebríčky potrebné a skutočne si na ich základe vyberajú krajiny, v ktorých si vypýtajú investičné stimuly. Slovenský podnikateľ ich však nesleduje, nanajvýš je zvedavý, či sa susedom darí aspoň tak zle, ako jemu. A nedarí sa mu dobre. Vláda proti nemu vedie daňovú vojnu. 

Daňová vojna

Najprv mu minulý rok zvýšila sadzbu dane z príjmu na 23 %, čo je nielen najviac v postkomunistickej Európe, ale dokonca viac ako vo Švédsku. Živnostníkom zvýšila odvody a znížila paušálne výdavku na minimum. Potom prišla séria opatrení s cieľom zvýšiť výber DPH. Napríklad novo registrovaní platcovia DPH musia skladať zálohu na DPH, ktorú predpíše finančná správa na základe vlastného rozhodnutia. Tlak na výber daní s biednou ekonomickou situáciou v Európe sa však prejavuje v slabom výbere daní, pokladnica získa o 13 % menej, ako si minister financií naplánoval. 

Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa vláda rozhodla znížiť sadzbu dane od budúceho roka na 22 %. Ale pozor, nie zadarmo. Prípadný výpadok príjmov bude viac než vykrytý novou pokutou za podnikanie. Oficiálne sa pokuta nazýva daňová licencia, a ako sám názov napovedá, ak chce niekto podnikať, musí platiť dane. Kto nevytvorí dostatočný zdaniteľný zisk, musí za možnosť hospodáriť s nulou, či v strate, zaplatiť. Zhruba 13 tisíc korún ročne zaplatí s.r.o., ktorá neodvádza DPH, dvojnásobok zaplatí firma s obratom do 13,7 mil. Kč odvádzajúca DPH. Akciovky si za možnosť podnikať musia zaplatiť 79 tisíc korún. Ministerstvo financií citlivo povolilo novozaloženým firmám podnikať prvý rok bez licencie. Ak sa im neskôr začne dariť, a v štvrtom roku budú mať daňovú povinnosť vyššiu ako trojnásobok už zaplatených licencií, môžu si ich odčítať z dane. Na zavedenie pokuty pritom stačilo povedať, že len tretina firiem platí daň z príjmu. Zákon ešte nepodpísal prezident, ak sa tak stane, prvé licencie by mali byť uhradené začiatkom roka 2015. Osobitné nástroje na plnenie daňovej pokladnice sú doménou súčasnej vlády. Na roky 2012 a 2013 zaviedla tzv. Osobitný odvod subjektov pôsobiacich na regulovaných trhoch (osobitná sadzba dane z príjmu). Odvod si vláda obľúbila, a jeho dočasnosť predĺžila o ďalšie 3 roky.

Okrem zmeny sadzieb, či nových daní, sa vláda snaží minimalizovať priestor pre daňovú optimalizáciu. Po novom sa už strata nebude dať umorovať 7 rokov, ale len 4, navyše rozdelená na štvrtiny. Hoci vláda napríklad obmedzí zbytočnú byrokraciu redukovaním predkladania niektorých výkazov, zavádza novinku, tzv. kontrolný výkaz pre priznanie DPH. Firmy budú elektronicky reportovať informácie o všetkých faktúrach a relevantných transakciách. Má to byť nástroj proti podvodom a nadmerným odpočtom DPH. Namiesto chytania podozrivých sa vláda rozhodla získavať informácie o každej jednej transakcii na Slovensku.

 Zmeny sa týkajú zakladania sročiek. Kým v ČR klesá minimálny kapitál na 1 Kč, keďže inštitút vlastného imania nie je ­dostatočnou ochranou veriteľov, v SR sa ­proces skomplikuje, a minimálny vklad 5000 eur bude musieť potvrdzovať banka. Vláda to podnikateľom neuľahčuje ani na poli byrokracie. Elektronizácia verejnej správy je financovaná z eurofondov, čo ju nielen predražuje, ale aj spomaľuje. A tak dátové schránky majú firmy dostať až v roku 2015. Projekt zlúčenia platenia sociálnych a zdravotných odvodov je na stole od roku 2006, ale funkčný nebude skôr ako v roku 2016. Pomalá a stagnujúca je aj reforma súdnictva. Nízka miera vymožiteľnosti práva ostáva naďalej hlavným balvanom slovenského podnikateľského prostredia. 

Reguláciou k nezamestnanosti

Ďalším krokom smerujúcim k obmedzovaniu podnikateľskej slobody bolo nedávne schválenie extenzie vyšších kolektívnych zmlúv na podniky, ktoré nie sú členmi podnikateľských zväzov. Prekvapujúco pritom inak provládne zmýšľajúci prezident zákon vrátil s tvrdením, že bude pôsobiť na zvyšovanie nezamestnanosti. Ústavnosť nedobrovoľnej extenzie je rozporovaná vo viacerých krajinách, slovenský parlament prezidentove veto bez komplikácií prebil. 

Boj s nezamestnanosťou je na začiatku programového vyhlásenia každej vlády, ale máloktorá je ochotná za to skutočne „zaplatiť“. Všetci vieme, že 35 % príplatok v podobe odvodov nad rámec hrubej mzdy je najzávažnejšia prekážka, ale žiadna vláda nie je ochotná upratať výdavky tak, aby bola schopná tento príplatok o niečo znížiť. Súčasná vláda sa rozhodla pre kompromisné riešenie a ponúkla zamestnávateľom možnosť zamestnať dlhodobo nezamestnaného a na 12 mesiacov privrieť oči. Počas tejto doby nebude požadovať platenie sociálnych odvodov. No zároveň zamestnancom ani nič priznávať, odpracovaný rok sa im do dôchodku nezapočíta, nárok na péenku nevznikne. Ani toto opatrenie s armádou 400 000 nezamestnaných nepohne.

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku nedarí zlepšovať. Na jednej strane je tu snaha vlády maximalizovať výber daní. Na druhej strane je to stále vysoká miera byrokracie a neefektívnej verejnej správy. Pravdepodobnosť, že sa v rebríčku konkurencieschopnosti podarí Slovensku o rok predbehnúť krajiny ako Rumunsko, či Chorvátsko bohužiaľ ostáva nízka, pokles môže byť ešte väčší. Vláda bude prejednávať návrh zákona, podľa ktorého bude môcť vlastník poľnohospodárskej pôdy svoj majetok odpredať len inému farmárovi, pričom najprv musí osloviť farmárov z vlastnej dediny …