Hriešne dane

22.říjen 2012 | Autor: Radovan Ďurana

Nenechajte sa zmiasť, návrh na zdanenie siedmych hlavných hriechov ešte neleží na stole. Hovoríme o „sin taxes“, daniach, ktoré majú postihovať konkrétne nežiaduce správanie. V našich krajoch ide predovšetkým o daň z alkoholu, tabaku, či hazardu.

Hriešne dane majú dlhú históriu. Ich popularita a význam vzrástla začiatkom novoveku v súvislosti s rastom bohatstva a obchodu. Boli významným zdrojom verejnej pokladnice. Ešte pred prvou svetovou vojnou, po ktorej nasledoval globálny rozvoj dane z príjmu a neskôr DPH, zabezpečovali hriešne dane tretinu príjmov Veľkej Británie či USA. Dnes ich fiškálny význam poklesol, napríklad v Česku tvoria menej ako 10% daňových príjmov. Naďalej sú však obľúbeným nástrojom politikov a v krízových časoch bývajú na prvom mieste pri zvyšovaní sadzieb. A práve plnenie štátnej kasy je jediná z funkcií, ktorú tieto dane skutočne plnia.

Súkromné chúťky a blaho spoločnosti

Diskusia o hriešnych daniach je však podstatne pestrejšia, neobmedzuje sa na tento prostý účel zdanenia – jedným brať a druhým dávať. Spotrebné dane údajne majú ovplyvňovať správanie spotrebiteľov, kompenzovať náklady súvisiace s hriešnym správaním, vychovávať k striedmosti a morálnej čistote, znižovať priame zdanenie, ktoré vraj viac brzdí hospodársky rast a dalo by sa pokračovať.

Táto diskusia je však často priestorom pre signalizáciu ideologických a politických cieľov, obyčajne zaobalených do vedeckého pozlátka. Snaha „dokázať“ svoju pravdu vedie k prezentovaniu bizarných pohľadov na dopady súkromnej spotreby občana. Keď sa napríklad ukáže, že fajčiari sú vďaka predčasným úmrtiam v konečnom dôsledku pre spoločnú kasu lacnejší, objavia sa nové ekonomické veličiny so značkou „keby“.

Je to napríklad hodnota stratených rokov života z dôvodu predčasného úmrtia spôsobeného alkoholom (tabakom, tukom atď.) alebo stratené príjmy štátu vplyvom predčasného úmrtia. Veličiny „keby“ vychádzajú z predstavy, že jednotlivec štátu patrí a jednotlivec by mal svoje „chúťky“ podriadiť blahu spoločnosti. Ignorovanie klasického pohľadu na význam slobody jednotlivca, ktorá je definovateľná aj možnosťou dobrovoľného sebapoškodzovania, vedie k ignorovaniu alternatívneho riešenia v súvislosti s hriešnym správaním. Tým je prenesenie rizika vyšších nákladov do ceny zdravotného poistenia. Tento prístup eliminuje prenášanie nákladov na „zodpovednejšiu“ časť spoločnosti a dáva okamžitú informáciu o budúcich nákladoch súčasného správania.

Politická realita si túto diskusiu viac-menej nevšíma, o čom svedčí chýbajúce účelové viazanie týchto daní či stále nulová daň z tichého vína. Neschopnosť spotrebných daní efektívne znižovať spotrebu vedie k alternatívnym bojom s hriechmi v podobe regulácie miest fajčenia, dostupnosti alkoholu, či povinnému zverejňovaniu kalorického obsahu jedla v reštauráciách.

Zrovnoprávniť etanol

V posledných mesiacoch však ďaleko viac rezonujú dôsledky prirodzených negatív spotrebných daní. Dane významne zvyšujú cenu produktov, málokto si je vedomý skutočnosti, že takmer 80% ceny krabičky tvorí odvod štátu a z jedného poldeci je to tretina. Rast motivácie vyhnúť sa vysokému daňovému zaťaženiu motivuje k cezhraničným nákupom a prirodzene k vzniku neoficiálneho trhu. Hoci harmonizácia daní obmedzuje nákupnú turistiku, celková vysoká úroveň týchto daní zase motivuje napríklad k budovaniu pašeráckych tunelov, napríklad z Ukrajiny. Výnimkou nie je alkohol, jeho neoficiálna výroba existuje od momentu jeho prvého zdanenia. Je zrejmé, že pridávanie nezdaneného metanolu znižuje náklady na jeho výrobu a teda aj konečnú cenu nápojov. Avšak každé prekročenie akceptovateľného množstva metanolu (metanol sa nachádza aj vo víne, aj v pive) znamená aj pre výrobcu na neoficiálnom trhu pokutu vo forme straty zákazníkov, budúcich ziskov. Z tohto pohľadu sa vnucuje myšlienka, či tragická metanolová aféra nebola skôr dôsledkom neúmyselného zlyhania, v horšom prípade zlomyseľného konania.

Vzniká však legitímna otázka, či nie je možné podobným úmrtiam efektívne predchádzať. Ekonomickým riešením by bolo odstránenie cenovej výhody metanolu nad etanolom, keďže etanol bez dane je lacnejší ako metanol. Tým sa však nemyslí zavedenie spotrebnej dane na metanol, to by akurát motivovalo k neoficiálnym dovozom metanolu.

Keďže ekonomické riešenie by politikom odobralo zdroje a časť verejnosti by bola pravdepodobne nespokojná s absenciou ráznych a prísnych opatrení, reakcia na túto tragédiu bude mať formu posilnenia reštrikcie trhu s alkoholom. Avšak reštrikčné opatrenia okrem potenciálnych prínosov nesú so sebou aj náklady. Zvýšenie počtu kontrol, licencovanie predaja alkoholu, či zákaz malovýroby bude znamenať zvýšenie ceny alkoholických produktov, obmedzenie ich dostupnosti pre zákazníkov s nízkymi príjmami, dodatočný stimul pre dovoz nekolkovaného alkoholu. Menej viditeľným bude ďalšie posilňovanie úlohy štátu v kontrole spotrebiteľského správania, a nielen toho hriešneho.