Slovensko v roce 2010

28. duben 2011 | Autor: Radovan Ďurana

Po poklese produkcie hospodárstva o 50% v roku 2009 bol slovenskej ekonomike predpovedaný na rok 2010 rast na úrovni 2%.

Hlboký nádych nemeckej ekonomiky však prebral k vyššej aktivite aj slovenský výrobný sektor a podľa údajov za tretí kvartál by mohol odhadovaný koncoročný rast dosiahnuť až 4% v stálych cenách. Prudké výkyvy vo výkonnosti ekonomiky (v roku 2009 4,7% pokles po 6,9% raste v roku 2008) s relatívne nízkym podielom domácej spotreby sa stávajú nevyhnutnou charakteristikou vyplývajúcou z jej veľkosti a proexportnej orientácie. Recesia zároveň vyústila k vyššiemu podielu spotreby verejnej správy, ktorá v stálych cenách vzrástla oproti predkrízovému roku o 7%.

 

Hospodársky rast v uplynulom roku vyplýval predovšetkým z výrazného rastu produktivity práce v priemyselnej výrobe. Priemyselná produkcia sa priblížila úrovni z roku 2008, pričom miera nezamestnanosti klesla oproti roku 2009 len veľmi mierne. Inými slovami, slovenský priemysel dokáže dnes produkovať takmer rovnaký objem s pracovnou silou redukovanou o 20% (Graf č. 1).

 

Rast produktivity bol na jednej strane dôsledkom optimalizácie existujúcich výrobných kapacít ako aj spustenia niektorých nových projektov. Produkcia automobilového priemyslu vzrástla o 41% za desať mesiacov v porovnaní s minulým rokom, výroba v elektrotechnickom priemysle vzrástla napriek kríze o 20% aj v porovnaní s predkrízovým rokom 2008. 

 

Hoci výroba sa dostala do predkrízových úrovní, domáca spotreba stagnuje, maloobchodné tržby dokonca naďalej vykazujú klesajúci trend aj pri stabilnej cenovej úrovni. Podstatnú rolu v tomto vývoji hrá vysoká miera nezamestnanosti v súčasnosti na úrovni 14,1%, ktorá je okrem prebiehajúcej reštrukturalizácie ekonomiky tiež nechceným dôsledkom vysokého nepriameho zaťaženia ceny práce, regulácie trhu práce, ale aj nevhodného kvalifikačného profilu nezamestnaných. 

 

V roku 2011 odhaduje Ministerstvo Financií rast HDP v bežných cenách o 6,5%. Ťahaný by mal byť predovšetkým spustením výroby v prebiehajúcich investičných projektoch automobilového a elektrotechnického priemyslu.

 

 

 

Menová politika

Máloktorý zo slovenských obhajcov prechodu na spoločnú menu Euro predpokladal, že tento politický projekt zažije už v roku 2010 tak kritické momenty. Poskytnutie priamej pôžičky Grécku, v rozpore s Lisabonskou zmluvou, v júnových voľbách novozvolená vláda odmietla. Účasť na spoločnom záchrannom mechanizme, ktorého vznik nasledoval po odhalení nepriaznivej dlhovej situácie viacerých ekonomík, však potvrdila. Európsky finančný a stabilizačný mechanizmus formalizuje pravidlo, že problémy jednej krajiny sú potenciálnym nákladom ostatných krajín eurozóny. Takéto riešenie však otvára problémy morálneho hazardu a s novou menou tak slovenskí občania „získali“ aj možnosť úverovať nezodpovednú politiku a rizikové bankové systémy iných krajín. Poskytnutie pomoci Grécku a Írsku v kombinácii s aktívnou politikou Európskej centrálnej banky na finančných trhoch predstavuje výrazný krok vpred smerom k fiškálnej centralizácii menovej zóny. Prípadná eskalácia dlhových problémov krajín eurozóny predstavuje pre slovenskú ekonomiku a verejný sektor riziko nestability, či ohrozenia schopnosti zabezpečiť financovanie štátneho dlhu, ktoré v nasledujúcom roku bude predstavovať zhruba 8 mld. Eur (11,4% HDP). 

 

 

 

Verejný sektor

Bol to predovšetkým vysoký hospodársky rast a priemerný 10% ročný rast daňových príjmov, ktorý umožnil vládam v období pred krízou mierne znižovať schodok a splniť kritéria na prijatie eura. Recesia však zastihla slovenskú vládu v roku 2009 nepripravenú reagovať na zmenené ekonomické podmienky. Deficit na úrovni 8% HDP síce nepatril medzi najvyššie v EÚ, avšak na rozdiel od ostatných krajín nebol spôsobený výrazným prepadom príjmov štátu, ale prudkým 16% rastom výdavkov, ktorý nemal v porovnaní s krajinami v EÚ obdobu. 

 

Expanziu verejných výdavkov nemožno zdôvodniť veľkými kapitálovými investíciami, záchranou finančného sektora ani protikrízovými opatreniami. Rástla spotreba, mzdy, transfery obyvateľstvu. Okrem ochoty zastaviť rast výdavkov v roku 2009 chýbala aj snaha predstaviť úsporný štátny rozpočet na rok 2010. Celkové výdavky verejnej správy by mali byť tak v roku 2010 zhodné s rokom 2009. Výsledkom je predpokladaný 8% schodok aj v tomto roku. Štátny dlh v pomere k HDP síce zďaleka nedosahuje priemer európskych krajín, ale zvýšenie jeho absolútnej výšky o 55% za posledné dva roky nevysiela dobrý signál investorom, ktorí zatiaľ deficitné hospodárenie verejnej správy, nepokutovali rastom rizikovej prirážky.

 

Negatívny vývoj rozpočtu verejnej správy sa stal hlavnou výzvou novozvolenej vlády, ktorá si dáva prívlastok vláda rozpočtovej zodpovednosti. S cieľom znížiť postupne deficit pod 3% HDP v roku 2013 vláda predstavila balíček opatrení na strane príjmov a výdavkov. Podľa prezentovaných návrhov by výdavky mali byť znížené o zhruba 986 mil. eur, a príjmy zvýšené o 774 mil. eur. Balíček úspor bol šitý horúcou ihlou a nie pri všetkých opatreniach môžeme hovoriť o skutočnom šetrení. To zďaleka obišlo najmä málo efektívne mandatórne výdavky. Komplexnejšie úpravy prevádzky a výdavkov verejnej správy by mali byť predstavené v roku 2011, až potom bude zrejmé, či stredopravicová vláda dokáže konsolidovať rozpočty aj znižovaním výdavkov, alebo len zvyšovaním daňového zaťaženia. K nemu by malo dôjsť na základe daňového balíčka, ktorý obsahuje najmä rast sadzby DPH na 20%, zvyšovanie sadzieb viacerých spotrebných daní, ale aj rozširovanie bázy pre platenie sociálnych a zdravotných odvodov. Sadzby odvodov, ostávajú nezmenené, ich reforma by mala byť predstavená v budúcom roku. Prijímanie akýchkoľvek zásadných zmien však bude podmienené stabilitou vládnucej koalície, ktorá za uplynulý polrok prezentovala nejednotnosť vo viacerých zásadných politických rozhodnutiach. Jej manévrovací priestor pritom bude do značnej miery vytýčený silou zahraničného dopytu, ktorý je pre slovenskú ekonomiku naďalej určujúci.