Stane sa kaderník euroskeptikom?

27.červenec 2012 | Autor: Radovan Ďurana

„Byrokracia, vláda nikoho, sa stala modernou formou despotizmu.“ Marry McCarthy

Európskej únii pracuje viac ako milión kaderníkov v zhruba 400 000 kaderníckych salónoch. Bez poriadnej smernice, ktorá by im zabezpečovalo bezpečnosť pri práci. Či smernice, ktorá by chránila najmä väčšie salóny so zamestnancami, pred nekalou konkurenciou a dampingovými cenami kaderníčok samoživiteliek. Riešenie? Rámcová zmluva na ochranu zdravia a bezpečnosti práce v kaderníckom sektore.

Rámcovou zmluvou proti emočnému kolapsu

Odhliadnime teraz od reprezentatívnosti podpisujúcich strán, hoci vieme, že napríklad Asociácia kaderníkov Českej republiky má 24 členov, a počet strihajúcich odborárov sa zistiť nedá. Zmluva kaderníckych zamestnávateľov a odborárov, v rámci sociálneho dialógu pod taktovkou Európskej komisie pochopiteľne, nemá chrániť len zamestnancov kaderníckych salónov. Jej text, ktorý by sa mal stať direktívou po jej schválení Európskou radou, vyzýva, aby pravidlá zamestnávania kaderníkov platili aj na živnostníkov. Milé dámy strihajúce na voľnej nohe, odporúčame rozdvojenie osobnosti. Keď budete kupovať kreslo do vášho salónu, neustupujte tej polovičke, ktorá bude chcieť kúpiť síce staršie, ale lacnejšie kreslo. Dajte na tú druhú polovičku, ktorá sa riadi rámcovou zmluvou (pravdepodobnou budúcou smernicou): Pri každej obnove alebo výmene vybavenia ­salónu, zamestnávateľ musí kúpiť vybavenie zodpovedajúce najaktuálnejším ergonomickým zvyklostiam. Zmluva vám ďalej pripomína, že si budete musieť začať poriadne plánovať prácu, aby ste predišli emočnému kolapsu. Pri strihaní dať dolu všetky prstene a ozdoby, lebo pod nimi by vám mohli farby na vlasy spôsobiť neplechu. A skontrolujte ventiláciu, či na každú osobu v miestnosti dodáva 100 m3 čerstvého vzduchu za hodinu. To, že sa neoplatí strihať na vysokých opätkoch možno tušíte, ale zmluva vám opäť pripomenie, že len nešmykľavá obuv zaručí dlhodobo kvalitný výkon.

Keď som konfrontoval moju dlhoročnú kaderníčku Betku s obsahom zmluvy, zdesene si povzdychla: To sa vrátime o 20 rokov dozadu, keď sme museli mať vysoké šnurovacie topánky, biely plášť a zákaz lakovaných nechtov?

Podobných príkladov často absurdných nariadení sú tisíce. A je teraz nepodstatné, že časť textu zmluvy je len prepísaním už existujúcich pravidiel bezpečnosti práce. Dovolím si tvrdiť, že každý, kto dokázal prečítať celú podobnú zmluvu, či smernicu, vrátane nevyhnutného lyrického úvodu, sa aspoň na chvíľu stal eurorealistom, ak nie euroskeptikom. Alebo minimálne si položil otázku: Prečo sú tam také často nezmyselné detaily? Odpoveď je jednoduchá. Pretože tam môžu byť a nie je sila, ktorá by to zastavila. Predstavte si, že pracujete v Berlaymonte, bruselskej centrále Európskej komisie, a kaderníci vám v rámci programu sociálneho dialógu predložia zmluvu, v ktorej sa píše: v tejto oblasti je vo všetkých členských štátoch potrebná spoločná stratégia, zohľadňujúca najnovšie poznatky vedeckého bádania. Zmluva by mala byť rozšírená aj na živnostníkov, aby mohli profitovať z vyššej miery bezpečnosti práce. Ktorý úradník môže povedať „nie“ na také šľachetné ciele?

Nie len Brusel

Bolo by naivné v takýchto prípadoch zvaľovať vinu len na Brusel. Ten je často len prostredníkom podivných nápadov lokálnych úradníkov, ktorí si nevedia predstaviť, že kaderníci by si mohli kúpiť tichý a ľahký fén aj bez toho, že by im to niekto nariadil. A ak to nie sú priamo úradníci, potom sú to obyčajne lobisti, ktorí sledujúc vlastné záujmy šíria dobro pre pracujúcich. Brusel v tomto prípade predstavuje „len“ kanál, ako podobné absurdnosti uvaliť rovno na všetky krajiny únie. A eurorealistom neostáva nič iné len povzdych, že odstránenie nadbytočnej regulácie vyžaduje podstatne viac úsilia, ako jej prijatie.