Starneme, a?

30.květen 2012 | Autor: Radovan Ďurana

Predlžovanie doby dožitia je dôkazom rastu blahobytu spoločnosti, úspechu rešpektu k súkromnému vlastníctvu a trhovej výmeny. K starnutiu populácie ale nedochádza len vyššou dobou dožitia, ale aj nízkou mierou pôrodnosti. A práve klesajúci pomer pracujúcej a nepracujúcej populácie predstavuje jednu z najväčších výziev vyspelých spoločností.

Bývalé krajiny RVHP pritom budú čeliť najväčším problémom. Počas transformácie sa narodilo o tretinu menej detí než v dekáde predtým, a biedna pôrodnosť pokračuje aj v novom tisícročí. Nenarodené budúce matky neporodia budúcich pracujúcich. Výsledkom je prudké starnutie populácie, pričom nechcené prvenstvo v tejto hitparáde by malo dosiahnuť Slovensko. Pomer produktívnej populácie k seniorom (+65) by mal byť s hodnotou 1,8 na Slovensku v roku 2050 najnižší v EÚ. Dnes patrí k najvyšším.

Nielen doba dožitia je rozhodujúca, človek nechce seniorský vek len prežiť ale aj si ho užiť. Podľa Eurostatu má necelé tri roky v zdraví pred sebou Slovenka vo veku 65 rokov. Muž paradoxne o pol roka viac.

Bez rozdielu pohlaví si Slováci užijú v porovnaní s priemerným euroobčanom o dve tretiny menej „zdravých“ rokov života. Nepriaznivý stav poznať finančne, hoci populácia seniorov starších ako 60 rokov dnes tvorí okolo 18 % populácie, na zdravotných výdavkoch sa podieľa viac ako 40 %. Je ťažko predstaviteľné, že takýto pomer bude udržateľný pri zdvojnásobení podielu seniorov.

Demografické prognózy zdvíhajú výstražný prst

Vynechajme teraz spoločenské a kultúrne dopady skutočnosti, že kým dnes má mediánový Slovák zhruba 36 rokov, v roku 2060 to bude 54. Výzvou bude prispôsobenie financovania sociálneho a zdravotníckeho sektora. Treba upozorniť, že do produktívnej populácie sa započítavajú všetci v danom veku, aj invalidi, tehotné ženy, či študenti. Reálne bude na seniora pripadať menej ako 1,5 pracujúceho a aj to za odvážneho predpokladu 75 % zamestnanosti produktívnej populácie (dnes 60 %). Sarkasticky by sa dalo povedať, že sa stratí anonymita sociálneho a zdravotného systému. Na každého pracujúceho bude pripadať jeden dôchodca.

Varovné čísla ukazujú, že súčasný spôsob financovania sociálneho systému a verejného zdravotníctva je udržateľný iba za cenu koncentrácie zdrojov v týchto sektoroch na úkor vzdelávania, obrany či dopravy. Reformovať sa preto budú musieť nielen základné parametre súčasných systémov, ako je vek odchodu do dôchodku, či výška dôchodku, ale vznikne tlak na zásadné úpravy týchto schém. Očakávať sa dá požiadavka na tvorbu súkromných úspor a vyššia spoluúčasť pri hradení zdravotníckych výkonov. Objavujú sa návrhy, aby zdravotné a sociálne poistenie bolo prepojené. Vyššia individualizácia poistenia by mohla vytvoriť priestor na motiváciu poistencov k zodpovednejšiemu prístupu k zdravotnému stavu. Tí, ktorí sa bez zdravotnej starostlivosti dokážu zaobísť dlhšie, by si nazbieraný kredit z odvodov mohli užiť v podobe vyšších dôchodkov.

Dvojnásobný podiel seniorov si vyžiada aj viac zdrojov, služieb a pracovných síl v oblasti dlhodobej starostlivosti. Zvykne sa tvrdiť, že dnešný problém dlhodobej starostlivosti a zabezpečenia seniorov je do značnej miery problémom roztrhnutia viacgeneračných rodín. Toto tvrdenie neplatí celkom, pretože ústavná starostlivosť o seniorov zďaleka nie je na Slovensku pravidlom. 98% seniorov býva vo svojom, alebo s blízkymi, pričom dlhodobá starostlivosť o nich (väčšinou chorých, či zdravotne postihnutých) leží na pleciach väčšinou neplatených rodinných príslušníkov.

Človek si poradí

Vo svetle týchto nevyhnutných zmien (Slovensko sa na imigráciu nemôže spoliehať) bude kľúčové hľadať cesty, ako udržať seniorskú populáciu dlhšie v pracovnom pomere (ak nenasporili) a neskôr vytvárať podmienky na poskytovanie starostlivosti v domácom prostredí. Nevydať sa cestou masívneho zvyšovania ústavných kapacít, ale hľadať možnosti, ako podporovať prirodzenú starostlivosť v kruhu rodiny, či komunity. Katastrofické scenáre dopadov starnúcej populácie totiž väčšinou zabúdajú na fakt, že všetci budúci seniori roku 2050 dnes používajú moderné technológie, nakupujú cez internet, komunikujú on-line so známymi z opačného konca republiky. Rastúca dostupnosť a schopnosti týchto zariadení už dnes umožňujú vzdialený on-line kontakt s ošetrujúcim lekárom. Implantované monitorovacie zariadenia zdravotného stavu dokážu okamžite informovať o nepodaní lieku, či zhoršujúcom sa zdravotnom stave. Pre mnohých je robotická starostlivosť stále fantazmagóriou, no dnešné roboty sú schopné vykonávať tak koordinačne a motoricky náročnú činnosť ako je stolný tenis, či bicyklovať. Čo dokážu o 40 rokov?

Dôležitým aspektom bude dnes nevytvárať prekážky spontánnym riešeniam budúcich problémov. Nezavádzať a nerozširovať finančne nákladné a ťažko naplniteľné pozitívne práva seniorov. Nezasahovať do finančných rovníc životných poisťovní presadzovaním umelých diskriminačných pravidiel. Realisticky informovať dnešných mladých pracujúcich, či a s akými štátnymi dôchodkami môžu počítať. Nepodceňovať génia budúcich generácií a nezabúdať na fakt, že človek si poradil so životom v púšti aj na ľadovci.